ECDC: Pokyny k použitiu nefarmaceutických opatrení na oneskorenie a zmiernenie dopadu 2019-nCoV (február 2020)

Voľný preklad originálu “Guidelines for theuse of non-pharmaceutical measures to delay and mitigate the impact of 2019-nCoV” dostupného online na: https://www.ecdc.europa.eu/sites/default/files/documents/novel-coronavirus-guidelines-non-pharmaceutical-measures_0.pdf

Preklad a korektúra: Igor Kakas, Alexandra Vaľková

Účel  tohto dokumentu

Tento dokument sprostredkováva pokyny aplikácie nefarmaceutických protiopatrení pre zminimalizovanie šírenia nového koronavírusu (2019-nCoV) v populácií. Niektoré z navrhovaných opatrení sa týkajú špecificky konkrétnej fázy epidémie (obmedzovacie alebo zmierňujúce fázy) a môžu byť prispôsobené v závislosti od odhadovanej závažnosti/dopadu infekcie. Ďalšie opatrenia sú platné pre všetky fázy epidémie. Pokyny sú vypracované na základe súčasných poznatkov o 2019-nCoV a o iných respiračných patogénoch, najmä o Severe Acute Respiratory Syndrome koronavíruse (SARS-CoV), o Middle  East  Respiratory Syndrome- related koronavíruse (MERS-CoV) a o sezónnych a pandemických vírusoch chrípky. ECDC bude aktualizovať tieto pokyny za dostupnosti nových relevantných informácií alebo v dôsledku potreby epidemiologickej situácie.

Cieľová skupina ľudí

Predstavitelia verejného zdravotníctva v Európskej únií /Európskej environmentálnej agentúry a vo Veľkej Británii.

Pozadie

Keďže bol prvýkrát identifikovaný vo Wuhane, v provincii Hubei, tisícky prípadov infekcie novým koronavírusom (2019-nCoV) boli zaznamenané v Číne. Niekoľko prípadov bolo zaznamenaných taktiež v iných krajinách Ázie, Európy, Ameriky a Oceánie, buď ako importované prípady z Číny alebo ako výsledok autochtónneho prenosu. Koronavírusy sa obyčajne prenášajú kvapôčkovou infekciou, ale boli identifikované aj iné spôsoby prenosu. Doteraz je prenos z človeka na človeka cez priamy kontakt najčastejším spôsobom prenosu 2019-nCoV [1]. Aj keď prenos vzdušnou cestou nebol dokázaný, je odporúčaný preventívny prístup v dôsledku nejasností týkajúcich sa potenciálnemu aerosólom sprostredkovanému prenosu vírusu. Ďalšie cesty prenosu, ako kontakt s kontaminovaným predmetom a inhalácia aerosólov počas aerosól produkujúcich javov ,sa mohli tiež objaviť v niektorých prípadoch [2]. RNA tohto vírusu bola detegovaná v stolici potvrdeného pacienta s gastrointestinálnymi symptómami, z čoho vyplýva, že fekálno-orálny prenos sa nemôže vylúčiť [3]. Súčasná odhadovaná hodnota základného reprodukčného čísla je (R0) je 2,2 (95% CI, 1,4-3,9)[4]. Tento dokument je založený na názore ECDC experta pre nefarmaceutické protiopatrenia v súčasnosti vyvíjané pre použitie proti pandemickej chrípke. Keďže existujú nejasnosti týkajúce sa inkubačnej doby 2019-nCoV a jeho R0 a toho, ako sa líšia od chrípky [4,5], by mal byť tento dokument interpretovaný opatrne. Avšak, je pravdepodobné, že opatrenia efektívne proti chrípke môžu fungovať aj proti 2019-nCoV. Primárnou úlohou nefarmaceutických protiopatrení je redukcia dopadu vypuknutia redukovaním počtu kontaktov, ktoré môžu viesť k prenosu ochorenia. V závislosti od rozsahu, v ktorom sú implementované, môžu nefarmaceutické protiopatrenia oneskoriť vrchol epidémie a redukovať celkový počet prípadov, počet prípadov počas vrcholu epidémie a celkový počet ťažkých prípadov a úmrtí. Redukcia počtu prípadov počas vrcholu epidémie a následného šírenia by z dlhodobého hľadiska hrala významnú úlohu pri zmenšovaní záťaže na zdravotnú starostlivosť a iné sektory, čím by bola umožnená efektívnejšia liečba infikovaných pacientov. Toto je významným cieľom súčasnej stratégie obmedzenia 2019-nCoV v Európe (t. j. oneskoriť možné šírenie 2019-nCoV do konca prebiehajúcej chrípkovej sezóny, a tým znížiť ťarchu na zdravotnú starostlivosť). Ďalej, oneskorenie uvedenia 2019-nCoV do Európy by umožnilo zvýšiť kapacity služieb verejného zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti (vrátane laboratórií) a zároveň minimalizovať potrebu diferenciačných diagnóz. Toto by nakoniec získalo aj čas na vývoj, produkciu a distribúciu efektívnych a bezpečných liekov (t. j. očkovacích látok a antivirotík). Nefarmaceutické protiopatrenia môžu byť implementované v každej fáze epidémie, ale výber najvhodnejších opatrení sa môže líšiť počas obmedzovacích a zmierňujúcich fáz. Tieto opatrenia siahajú od štandardnej prevencie, ako je hygiena rúk, dýchacích ciest a životného prostredia vo forme osobného ochranného konania jednotlivcov, po konanie vyžadujúce si zapojenie komunít a zahrnutie lokálnych, regionálnych a národných predstaviteľov (t. j. sociálne dištancovanie sa a opatrenia týkajúce sa cestovania). Preto je jedným z kľúčových faktorov efektívnej aplikácie nefarmaceutických opatrení správna identifikácia a definícia spúšťačov ich aktivácie/deaktivácie počas rôznych fáz epidémie (napr. uzatváranie škôl alebo obmedzovanie cestovania). Nefarmaceutické opatrenia by mali byť ideálne kombinované s inými prístupmi, keďže individuálne opatrenia nemusia byť rovnako efektívne, keď sú implementované samostatne [6,7]. V skorých fázach epidémie môže kombinovaný prístup obsahovať patogén alebo oneskoriť jeho šírenie, a tým umožniť neovplyvneným oblastiam aktivovať ich preventívne opatrenia. Počas rozšírenej epidémie môže synergistický efekt zvýšiť efektivitu individuálnych nefarmaceutických opatrení a zmierniť dopad ochorenia a redukovať výdavky spoločnosti a ekonomiky [7]. Napriek očakávanej efektivite každého opatrenia, nefarmaceutické protiopatrenia musia byť vyhodnotené na základe potreby, prijateľnosti a prípustnosti. Národné plánovanie a konanie verejného zdravotníctva by malo byť prispôsobené náročnosti a dopadu epidémie a lokálnej epidemiologickej situácií. Rozhodnutie EÚ číslo 1082/2013/EU o vážnych cezhraničných ohrozeniach na zdraví reguluje odhad risku, komunikáciu a koordináciu odpovedí v situáciách, ako je súčasné šírenie 2019-nCoV a zabezpečuje členským krajinám EU/EAA možnosť konzultácie medzi sebou a s Európskou komisiou (EK).

Osobné ochranné opatrenia

Osobné ochranné opatrenia sa vzťahujú na hygienu rúk a respiračných ciest, etiketu kašľa a použitie respirátorov a rúšok.

Hygiena rúk

Riziko prenosu alebo získania 2019-nCoV môže byť redukované správnym umývaním rúk. Hygiena rúk odkazuje na časté umývanie rúk mydlom a vodou alebo čistenie rúk pomocou alkoholu, gélov alebo utierok. Ruky by mali byť pravidelne umývané  mydlom a vodou po dobu 20-40 sekúnd[8].  Alkoholové dezinfekcie poskytujú výhodu oproti mydlu a vode v komunitách, a ak sú používané, mali by obsahovať 60-85% alkohol[8,9].  Ak sú ruky špinavé, mydlo a voda by mali predchádzať použitiu alkoholových dezinfekcií. Od kedy sa vírus 2019-nCoV môže prenášať priamo kvapôčkami alebo nepriamo pomocou rúk, dýchacích a iných možných sekrétov, odporúčame aplikovať hygienické opatrenia vo všetkých komunitách (domácnosti, školy, pracoviská, atď.) počas všetkých fáz epidémie. Správna hygiena rúk by mala byť taktiež prevenciou prenosu iných nákazlivých ochorení. V zdravotníckom prostredí je nutné, aby bola vykonaná hygiena rúk hneď pred a po kontakte s pacientom, pred obliekaním alebo odstraňovaním osobných ochranných pracovných pomôcok (OOPP) a po kontakte s potencionálnymi infekčnými materiálmi, napr. dýchacie alebo iné sekréty. To isté aplikovať pacientom alebo ľuďom, ktorí sa starajú o pacientov doma. Odporúčanie hygieny rúk je považované za rozumnú prevenciu v dôsledku nízkych nákladov a žiadnych význačných rizík. Efektivita môže vzrásť v kombinácií s inými opatreniami (napr. rúška v zdravotníckom prostredí). Efektivita hygieny rúk závisí od schopnosti zaistiť poddajnosť ľudí prostredníctvom primeraného a opakovaného cvičenia a adekvátnej a regulárnej dodávky mydla, vreckoviek a alkoholových čistiacich prostriedkov na ruky.

Etiketa kašľa

Etiketa kašľa sa vzťahuje na zakrývanie si úst a nosa počas kašľa a kýchania (napr. použitím papierovej vreckovky alebo látkovej vreckovky) s cieľom redukovania prenosu z človeka na človeka kvapôčkovou infekciou, čo je známym spôsobom prenosu koronavírusov. Etiketa kašľa je odporúčaná v pokynoch verejného zdravotníctva pre všetky komunity (domácnosti, školy, pracoviská, zdravotnícke prostredia atď.) za každých okolností. Zásoba materiálov ( napr. vreckovky, smetné koše atď.) musí byť zabezpečená. Je dôležité sa správne zbaviť vreckoviek bezprostredne po použití a ruky sú potom umyté mydlom a vodou ako je spomínané v sekcií o hygiene rúk v tomto dokumente.

Rúška a respirátory

Toto opatrenie sa týka používania rúšok a respirátorov. Pre optimálne použitie týchto nefarmaceutických protiopatrení je dôležité mať odhad o trvaní inkubačnej doby – ktorý ešte nie je dostupný pre infekciu 2019-nCoV. Rúška siahajú od jednoduchých, dokonca doma vytvorených rúšok, po látkové a chirurgické (medicínske) rúška. Líšia sa hrúbkou a permeabilitou. Ochraňujú pred veľkými kvapôčkami, ale negarantujú ochranu používateľa  pred vzdušnou cestou infekcie. Látkové/gázové rúška môžu vyvolať zadržiavanie vlhkosti a slabú filtráciu a nie je známe, či zabezpečujú klinickú ochranu [10]. Respirátory sú špecificky navrhnuté chrániť používateľa pred malými vzdušnými časticami vrátane aerosólov [11,12]. Obyčajne sú dostupné v troch veľkostiach (malé, stredné, veľké) v dôsledku rôznych kontúr tvárí. Európsky štandard (EN 149:2001+A1:2009) definujú triedy respirátorov úplne alebo čiastočne na základe filtračného materiálu [filtering face pieces (FFP) 1-3] [10]. Respirátory musia byť individuálne prispôsobené používateľovi. Chirurgické rúška a respirátory by mali byť často striedané na udržanie ich efektivity. Frekvencia obmeny závisí od viacerých faktorov. Všeobecne by rúško malo byť vymenené akonáhle navlhne a v zdravotníckych prostrediach vždy, keď dôjde k prechodu od pacienta k pacientovi.

Použitie rúšok a respirátorov v zdravotníckych prostrediach

Rúška a respirátory sú v zdravotníckom prostredí používané na zredukovanie prenosu a na ochranu zdravotníckych pracovníkov, pacientov a návštevníkov voči infekcií. V prípadoch, ktoré sú podozrivé na 2019-nCoV by mali byť ponúknuté lekárske rúška, ktoré by mali správne nosiť, ak sú vo verejných oblastiach alebo v oblastiach, kde sú prítomní iní ľudia. Podozrivým prípadom, ktoré prichádzajú do zdravotníckeho prostredia by mali byť hneď ponúknuté rúška, kvôli zmierneniu rizika šírenia kvapôčok pri selekcií, v čakárňach alebo počas transportu v budove. Počas vyšetrovania podozrivého prípadu alebo počas starostlivosti o potvrdený prípad by mali zdravotnícki pracovníci používať FFP respirátory triedy 2 alebo 3 (FFP2 alebo FFP3) , ktoré chránia aj pred kvapôčkovým aj aerosólovým prenosom. Pri absencií FFP respirátora by malo byť nosené rúško, ktoré chráni pred kvapôčkovým prenosom. Je odporúčané, aby zdravotní pracovníci vykonávajúci procedúry, ktoré pravdepodobne vytvárajú aerosól nosili respirátor FFP3. Ak nie sú FFP2 a FFP3 respirátory dostupné, je odporúčané použitie lekárskeho rúška. Keď používame tento typ OOPP, nedostatky a riziká spojené s ich používaním by mali byť hodnotené prípad od prípadu. Dispozícia rúšok a kombinovaných opatrení (napr. správna hygiena rúk) pravdepodobne zvýšia efektívnosť individuálnych opatrení. Pre viac informácií prosím nahliadnite do ECDC dokumentu ‘Infection prevention and control for the care of patients with 2019-nCoV in healthcare settings’ [13]. ECDC taktiež publikovalo prispôsobivý vzorový časopis poskytujúci rady pre zdravotných pracovníkov pri zaobchádzaní a staraní sa o pacientov.

Použitie rúšok  v iných situáciách vysokej expozície

Stále je neznáme, či je použitie chirurgických rúšok zdravými ľuďmi, ktorí môžu byť vystavení infekcií 2019-nCoV priaznivé. Táto neistota je najmä v dôsledku nízkej filtračnej účinnosti chirurgických rúšok, infekcie nesprávnym používaním rúška vo vysoko-rizikových komunitách a falošného pocitu bezpečia pri nosení rúška.

Nasledujúce skupiny s vysokým rizikom expozície, ktoré by mohli zvážiť použitie chirurgických rúšok:       

• poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pre symptomaticky podozrivé prípady infekcie 2019-nCoV (pred ich hospitalizáciou);

• ľudia na pracoviskách s vysokým medziľudským kontaktom s verejnosťou, kde dochádza k šíreniu.

Ďalej, nosenie chirurgickej masky môže byť zvážené skupinami, ktorým sa môžu vyvinúť náročné komplikácie pri infekcií (napr. jednotlivci v vysokým vekom alebo s relevantným zdravotným stavom). Relevantné dokumenty  pre starostlivosť o prípady na lodiach a lietadlách boli publikované EÚ Healthy Gateways Joint Action: ‘Interim advice for preparedness and response to cases of the 2019-nCoV acute respiratory disease at points of entry in the European Union (EU)/EEA Member States’ [14].

 Správne používanie a odstraňovanie rúšok a správna hygiena rúk musia byť zabezpečené tréningom používateľov ešte pred distribúciou rúšok.

Použitie rúšok v komunitách

Chirurgické rúška môžu byť použité ako opatrenie kontrolujúce infekciu alebo ako zmierňujúce opatrenie v komunitách nosené jednotlivcami s respiračnými symptómami pred vyhľadávaním zdravotnej pomoci a počas vyhodnocovania. V prípade , ak osoba so symptómami nemôže nosiť rúško, blízki ľudia by mali zvážiť nosenie rúška. Počas obmedzovacej fázy môžu byť podozrivým prípadom ponúknuté rúška ako preventívne opatrenie. Účinnosť rúšok nosených zdravými ľuďmi ako zmierňujúce opatrenie v komunitách, nebola dokázaná. V EÚ nie je zvykom nosiť rúška v spoločnosti. Ak sú rúška používané, najlepším postupom použitia je nasadiť, sňať a odstrániť ich. Opatrenia týkajúce sa hygieny rúk spomenuté hore, by mali byť vykonávané po sňatí rúška.

Ďalšie osobné ochranné pomôcky

Iné osobné ochranné prostriedky (OOPP) ako napríklad ochrana očí (ochranné okuliare, štít na tvár alebo procedurálna maska), ochrana tela (dlhorukávové, vodeodolné plášte) a ochrana rúk (rukavice) by mali používať zdravotní pracovníci alebo tí, ktorí sa starajú o pacientov alebo prípad podozrivý na 2019-nCoV, špeciálne pri vykonávaní procedúr, ktoré produkujú aerosól alebo keď je známe vysoké riziko vystavenia sa iným telesným sekrétom. Aj keď je najbežnejšia cesta prenosu 2019-nCoV prostredníctvom kvapôčok vylučovaných pri dýchaní, doteraz nie je jasné do akej miery v tom hrajú iné sekréty rolu. Používanie OOPP musí byť sprevádzané vhodným školením. Jednorazové OOPP je nutné hneď po použití dezinfikovať a odstrániť vzhľadom na rutinnú bezpečnosť spolu v kombinácií s správnou hygienou rúk. Sú tu rozdielne ECDC dokumenty ‘Infection prevention and control for thecare of patients with 2019-nCoV in healthcare settings’ [13] a ‘Personal protective equipment (PPE) needs in healthcare settings for the care of patients with suspected or confirmed novel coronavirus (2019-nCoV)‘ [15].

Opatrenia životného prostredia

Opatrenia životného prostredia sa týkajú:

• rutinného čistenia často používaných povrchov, oblečenia a predmetov

• minimalizácie delenia si predmetov,

• zabezpečenia správnej ventilácie,

Tieto opatrenia majú zvýšiť ochranu a redukovať pravdepodobnosť infekcie 2019-nCoV a ďalších ochorení v rôznych priestoroch (zdravotnícke prostredia, zariadenia s dlhodobou starostlivosťou, edukačné prostredia, pracoviská, verejné priestranstvá a domácnosti). Doba prežitia 2019-nCoV v životnom prostredí je v súčasnosti neznáma. Doba prežitia SARS-CoV je odhadovaná na niekoľko dní a doba prežitia MERS-CoV >48 hodín pri priemernej izbovej teplote (20°C) na rôznych povrchoch [16-18]. Aj keď je dôkaz o efektivite opatrení životného prostredia pri zmierňovaní dopadu respiračného vírusu obmedzený, je pravdepodobné, že tieto opatrenia môžu redukovať prenos, a tak je odporúčané riadiť sa nimi za každých okolností a v každom priestranstve počas obmedzovacej a zmierňujúcej fázy epidémie [19]. Takéto opatrenia zahŕňajú rutinné čistenie často používaných povrchov a predmetov (ako mobilné telefóny, tablety, kľučky, toalety a klávesnice) s vodou a detergentom (ako roztok riedidlo), pranie bielizne v súlade s inštrukciami výrobcu detergentu pri najteplejšej odporúčanej teplote a minimálne zdieľanie si predmetov (ako poháre, príbor, uteráky a obliečky). Vetranie miestností je dôležité hlave v priestoroch, kde sa ľudia obyčajne stretávajú. Ponaučenia z vypuknutí SARS-CoV ukazujú, že je možné, aby sa vírus šíril v budove prostredníctvom klimatizácie, tým pádom by sa mali brať do úvahy aj údržbárske opatrenia [20]. V zdravotníctve je dôležité, aby sa často vykonávalo dôkladné čistenie a dezinfekcia. Čistenie vodou, detergentom a bežnými dezinfekčnými prostriedkami by malo byť dostatočne účinné, aj keď sú nedostatočné dôkazy o ich efektivite voči vírusu 2019-nCoV. Rutinná dezinfekcia a/alebo odstraňovanie OOPP, zdravotníckych pomôcok, náradia, bielizne a kontaminovaného odpadu by mali byť použité v prípade podozrivých a pozitívnych prípadov ochorenia 2019-nCoV. ECDC publikovalo dokument ’Interim guidance for environmental cleaning in non-healthcare facilities exposed to 2019-nCoV’ [21].

Opatrenia sociálnej izolovanosti

Karanténa alebo individuálna izolácia prípadov ochorenia 2019-nCoV a kontaktov počas obmedzovacej fázy.

Karanténa a individuálna izolácia navrhujú, že osoba by mala ostať v určených podmienkach alebo doma počas definovaného časového obdobia po expozícií situácií, kde mohol nastať prenos vírusu ochorenia 2019-nCoV. Dôkazy týkajúce sa chrípkových pandémií indikujú, že karanténa postihnutých ľudí môže oneskoriť vrchol lokálnej epidémie v skorých štádiách epidémie, a tak redukovať záťaž ochorenia a oneskoriť ďalšie šírenie [19]. Preto môže byť táto možnosť počas skorých štádií príchodu vírusu ochorenia 2019-nCoV do Európy zobraná do úvahy, ako súčasť obmedzujúcich snáh členských štátov. Pri zavádzaní karanténnych opatrení by mali byť členské štáty vedomé nevýhod a možných problémov, aby ich mohli zvážiť s očakávanými benefitmi. Trvanie karantény závisí od odhadovanej inkubačnej doby vírusu. Skoré odhady indikujú, že stredná inkubačná perióda pre vírus ochorenia 2019-nCoV je 5,2 dní (95% CI, 4,1 až 7,0), s 95tym percentilom distribúcie pri 12,5 dňoch [22]. Trvanie 14 dní je tým pádom považované za dostatočné na monitorovanie ľudí, ktorí boli v kontakte s prípadmi ochorenia 2019-nCoV [4]. Tieto pokyny budú aktualizované, ak nové dáta preukážu rozdielnu inkubačnú dobu. Rýchla identifikácia prípadov zvyšuje efektivitu karanténnych opatrení. Edukácia o kontrole infekcie používaním osobných proaktívnych a environmentálnych opatrení v domácej alebo inej karanténe by bola potrebná. Účinnosť a zdroje potrebné na implementáciu karantény alebo individuálnej izolácie sú závislé od definície a najmä od miery expozície v cieľovej populácií. Čím špecifickejšie je expozícia definovaná a obmedzená, tým možnejšie bude takéto opatrenie. Implementovanie karanténnych opatrení pre podmnožiny zdravej populácie s nedostatočne definovanou expozíciou je nepravdepodobné, že to bude účinné využitie zdrojov. Technický report o ovládaní kontaktu od ECDC [23] by mal byť použitý na odhad potenciálneho risku a na plánovanie konania asociovaného s návštevníkmi z oblastí s prenosom vírusu 2019-nCoV v populácií. Karanténa bude pravdepodobne neúčinná akonáhle sa začne objavovať import do krajín EU/EEA a do Veľkej Británie z krajín iných ako Čína. Podozrivé, možné a potvrdené prípady ochorenia 2019-nCoV by mali byť nahlásené predstaviteľom verejného zdravotníctva a ovládané v súlade s národnými pokynmi a/alebo s pokynmi od WHO. Kontakty by mali byť izolované a/alebo monitorované v súlade s národnými pokynmi a/alebo v súlade s technickým dokumentom ‘Public health management of persons having had contact with novel coronavirus cases in the European Union’ [23] od ECDC. Tento dokument klasifikuje kontakty ako ‘blízke’ alebo ‘náhodné’ a navrhuje akcie, vrátane individuálnej izolácie blízkych kontaktov a individuálne monitorovanie náhodných kontaktov. Ak sa objavia symptómy ochorenia, osoba v karanténe by sa mala individuálne izolovať a vyhľadať lekársku pomoc.

Dobrovoľná izolácia symptomatických prípadov 2019-nCoV nepožadujúca hospitalizáciu počas zmierňovacej fázy

Izolácia jednotlivcov s príznakmi infekcie dýchacích ciest je jedno z najdôležitejších opatrení pre zoslabenie prenosu ochorenia a obmedzenie šírenia vírusu v spoločnosti počas epidémie [19]. Počas zmierňovacej fázy v spoločnosti, toto opatrenie odkazuje na ľudí majúcich akútnu infekciu dýchacích ciest a pravdepodobnú alebo potvrdenú vírusovú infekciu 2019-nCoV, ktorí nepotrebujú zdravotnú starostlivosť. Od týchto jednotlivcov je zvyčajne požadované, aby dobrovoľne ostali doma alebo v určenom prostredí, v osobitnej, priradenej, v adekvátne vetranej miestnosti a pokiaľ možno počas výskytu symptómov alebo na nejaký čas používať vyhradenú toaletu. Toto odporúčanie bude pozmenené podľa nových dostupných informácií počas doby infekcie 2019-nCoV. Včasná identifikácia prípadu na zaistenie rýchlej izolácie je rozhodujúca pri prevencií ďalšieho šírenia vírusu v spoločnosti. Na základe doterajších poznatkov 2019-nCoV sú najčastejšími pozorovanými príznakmi horúčka, kašeľ, bolesť svalov, únava a iné nešpecifické respiračné príznaky podobné tým pri iných vírusových infekciách. Toto vytvára klinické podozrenie, že to bude obzvlášť náročné počas chrípkového obdobia [24]. Horúčka bola hlásená ako najčastejší príznak pre 2019-nCoV ale toto nemusí byť aktuálne pre niektorých pacientov napr. veľmi mladých, starších alebo pre ľudí s oslabeným imunitným systémom [24]. Malé množstvo ľudí nahlásilo žalúdočné problémy (ako napr. vracanie a hnačka) [3,24]. Efektivita dobrovoľnej izolácie by sa zmenšila, ak by bol známy prenos prostredníctvom asymptomatických a presymptomatických prípadov. Kombinácia osobných ochranných a environmentálnych opatrení počas izolácie zvýši zásah a efektivitu [19]. Sú známe komplikované logistické problémy spojené s týmto opatrením (napr. zásobovanie jedla, zdravotnícke zásoby, zdravotná starostlivosť) a preto školenia a zásobovanie budú podstatné pri zaisťovaní podpory a infekčnej kontroly (napr. OOPP, riadna likvidácia odpadov) pre členov domácnosti starajúcich sa o chorého. Pri absencií silných dôkazov nie je možné vytvoriť odporúčania pre izoláciu klasifikáciou prípadu alebo pomocou štádia infekcie. Tieto pokyny predpokladajú, že nákazlivosť sa zhoduje so symptomatickou periódou, čo je teraz rozumný predpoklad. Navrhované nefarmaceutické opatrenia pre prípady a kontakt počas karantény a zmierňovacích fáz sú zhrnuté v tabuľke číslo 1.

Tabuľka číslo 1.

Nefarmaceutické opatrenia počas obmedzenia a zmierňujúcich fáz: karanténa, individuálna izolácia and individuálne sledovanie potvrdených, podozrivých prípadov a blízkych alebo príležitostných kontaktov.

A Fáza obmedzenia

Prípad Odporúčané opatrenie
Potvrdený Izolácia ( doma alebo v zdravotníckom pracovisku v závislosti na klinických okolnostiach) a monitorovanie predstaviteľmi verejného zdravotníctva v súlade s národnými nariadeniami
Možný Izolácia ( doma alebo v zdravotníckom pracovisku v závislosti na klinických okolnostiach) a monitorovanie predstaviteľmi verejného zdravotníctva v súlade s národnými nariadeniami
Podozrivý Okamžité testovanie na 2019-nCov a aplikovanie nefarmaceutických opatrení počas testu
Kontakt s potvrdeným alebo možným prípadom  
Blízky kontakt Domáca izolácia alebo v určených podmienkacha aktívne denné monitorovanie predstaviteľmi verejného zdravotníctva v súlade s národnými nariadeniami
Príležitostný kontakt Individuálne sledovanie- vyhľadať lekársku a zdravotnícku pomoc keď sa rozvinú príznaky
   

B Zmierňujúca fáza

Prípad  
Podozrivý Kontaktovať miestne služby verejného zdravotníctva pre rady ohľadom klinických postupov a potreby testovanie. Podozrivé prípady s miernymi symptómami sú odporúčané na domácu individuálnu izoláciu a obmedzenie sociálnych kontaktov počas trvania príznakov.
Potvrdený (so symptómami) Nasledovať odporúčania služby verejného zdravotníctva ktorá stanovila diagnózu a dodržiavať národné pokyny s súvislosti s potvrdenými prípadmi počas zmierňujúcej fázy.

Zásahy v podmienkach vzdelávania a starostlivosti o deti 

Žiaci a deti navštevujúce pracoviská dennej starostlivosti sú považovaní za jedným z hlavných šíriteľov respiračných vírusov v komunite. Aj keď, doposiaľ nie je známe, ako veľmi sa bude šíriť 2019-nCov medzi deťmi.

Proaktívne uzavretie škôl a dennej starostlivosti

Proaktívne uzavretie sa týka skorého alebo plánovaného uzatvorenie škôl a zariadení dennej starostlivosti s cieľom obmedziť šírenie a prenos miestneho vírusu v školách a v komunite. Uzavretie škôl môže byť spájané význačnými nákladmi pre spoločnosť a hospodárstvo.

Počas fázy obmedzenia nie sú uzatvorenia škôl odôvodnené. Nie sú k dispozícii ani údaje na podporu informovaných rozhodnutí o proaktívnom uzatvorení škôl z hľadiska ich predpokladanej účinnosti pri zmierňovaní 2019-nCoV epidémie v dôsledku neznámej úrovne prenosu tohto vírusu medzi deťmi.

Vzhľadom na cirkulujúci vírus chrípky v komunite počas prebiehajúcej chrípkovej sezóny v celej EÚ/EEA, aby sa znížila záťaž systémov zdravotnej starostlivosti, môže sa zvážiť proaktívne zatvorenie škôl, ak je prítomný prenos 2019-nCov v tejto oblasti. Rozhodnutie týkajúce sa uzatvorenia škôl a ich optimálneho načasovania a trvania by malo byť starostlivo zvážené prípad od prípadu. Berúc do úvahy dopad uzatvorenia škôl, rozhodnutie by malo zvážiť očakávané dopady pandémie z hľadiska nepriaznivým účinkom takýchto uzavretí na komunitu.

Dôkazy pochádzajúce zo sezónnych a pandemických modelových štúdií chrípky ukázali, že proaktívne uzatváranie škôl pred vrcholom aktivity chrípky malo pozitívny dopad na zníženie prenosu v komunite [19].Bude potreba minimalizovať kontakty medzi deťmi a všeobecnou populáciou mimo škôl zamedziť možnosti prenosu. V prípade proaktívneho uzatvorenia škôl, plány pre spoločnosť všeobecne a medzisektorová spolupráca by mala byť zvážená na zmiernenie významných sekundárnych účinkov. Plány pomoci zmiernenia prenosu v rámci škôl, zatiaľ čo deti navštevujú školské zariadenia, môžu zahŕňať menšie školské skupiny, fyzickú dištanciu detí v triede, propagácia iných nefarmaceutických protiopatrení a vyučovanie mimo školy. V prípade choroby sa odporúča dobrovoľná domáca izolácia.

Reaktívne uzavretie škôl a dennej starostlivosti

Reaktívne uzatvorenie škôl môže byť nevyhnutné v dôsledku rozsiahleho prenosu vírusu v komunite a výučbových zariadeniach. Reaktívne uzatvorenie škôl a opatrovateľských služieb pravdepodobne nezmenší dopad epidémie, ale môže byť vynútená z dôvodu vysokej absencie a prevádzkových problémov, najmä ak sa šírenie 2019-nCoV zhoduje s prebiehajúcou sezónnou chrípkou v krajinách EÚ/EEA. Spoločenstvá sa preto musia pripraviť na túto možnosť a zvážiť plány pre spoločnosť vo všeobecnosti a medzisektorovú spoluprácu potrebnú k zmierneniu sekundárnych účinkov. Podobne ako v prípade proaktívnej školského uzatvorenie, načasovanie a trvanie uzatvorení bude potrebné starostlivo zvážiť prípad od prípadu. 

1 Neexistuje žiadna evidencia priamo porovnávajúce účinnosť a nákladovú efektívnosť individuálnej domácej izolácie oproti izolácii v špecializovanom pracovisku. V oboch prípadoch sa očakáva účinnosť v závislosti od dodržiavania odporúčaného správania a postupov.

Opatrenia na pracovisku

Na základe štúdii sezónnej a pandemickej chrípky, opatrenia na pracovisku môžu byť mierne efektívne v zmiernení epidémie a môžu byť brané v úvahu počas zmierňujúcej fázy.

2019-nCov sa môže prenášať z osoby na osobu na pracovisku a iných verejných miestach , kde sa ľudia zhromažďujú v kontaminovaných priestoroch na dlhú dobu. Vírusový prenos preto môže byť zredukovaný znížením frekvencie a dĺžky sociálnych interakcií a fyzických kontaktov medzi jednotlivcami. Avšak, nie sú stále k dispozícii dostatočné údaje na posúdenie rozsahu prenosu 2019-nCoV v týchto priestoroch.

Opatrenia na pracovisku môžu odkazovať na široké spektrum opatrení s cieľom zredukovať riziko prenosu na pracovisku a v komunite. Tieto opatrenia zahŕňajú: flexibilný rozvrh práce/ smien pre zamestnancov, možnosť pre prácu na diaľku/ teleworking, podpora fyzických dištančných opatrení na pracovisku, zvýšené využívanie emailov a telekonferencií na zníženie úzkych kontaktov, zníženie kontaktu medzi zamestnancami a zákazníkmi, zníženie kontaktu medzi zamestnancami navzájom, prijatie flexibilných dovolenkových postupov a podpora používania iných osobných ochranných protiopatrení (7). V prípade akútneho respiračného ochorenia sa odporúča samoizolácia.

Výber opatrení bude závisieť od spoločnosti a type povolanie a môže mať značné ekonomické dôsledky. Osobné ochranné a environmentálne opatrenia by sa mali uplatňovať kombinovane na pracoviskách.

Za výnimočných okolností, napríklad počas silnej pandémie, môže byť uzatvorenie pracoviska opodstatnené. Zamestnanci by mali byť podnecovaní ku domácej samoizolácii , pokiaľ sa u nich objavia respiračné symptómy.

Opatrenia týkajúce sa hromadných zhromaždení

Údaje pochádzajúce z modelov sezónnej a pandemickej chrípky naznačujú, že počas umierňujúcej fázy, zrušenie hromadných zhromaždení pred vrcholom epidémie alebo pandémie, môže znížiť vírusový prenos.

Hromadné zhromažďovanie zvyšuje počet úzkych kontaktov medzi ľuďmi na dlhé obdobie, niekedy v uzavretých priestoroch. Hromadné zhromažďovanie preto môže viesť k zavedeniu vírusu do komunity zúčastňujúcej sa podujatia a/alebo uľahčuje prenos a šírenie vírusu.

Medzi opatrenia na zníženie rizika, ktoré predstavuje hromadné zhromaždenie patria medziľudské vzdialenostné opatrenia, aby sa zabránilo zhlukovaniu a organizačné opatrenia, ako sú zrušenie, odloženie alebo zmena usporiadanie udalosti. Tieto opatrenia zahŕňajú ďalšie nefarmaceutické protiopatrenia, ako je napríklad hygiena rúk a dýchacích ciest.

Počas fázy obmedzenia, môže byť zrušenie hromadných zhromaždení v EÚ/ EEA vo výnimočných prípadoch odôvodnené ( napr. veľké konferencie so značným počtom účastníkov z vysoko postihnutej oblasti). Rozhodnutie o zrušení bude potrebné  koordinovať organizátorom, verejným zdravotníctvom a a inými vnútroštátnymi orgánmi v závislosti od prípadu. Na posúdenie potenciálneho rizika spojeného s návštevníkmi podujatia a k plánovaniu ďalších akcií v oblasti verejného zdravia, sa môže použiť ECDC’s contact management technical report [23].

Vzhľadom na významné sekundárne vplyvy rušenia zhromaždení, rozhodnutie by sa malo zakladať na rizikovom hodnotení, berúc do úvahy závažnosť epidémie, miestnu epidemiologickú situáciu, načasovanie, trvanie, typ miesta konania (vnútorné/vonkajšie), veľkosť podujatia a oblasť, z ktorej účastníci prichádzajú (zasiahnuté alebo nezasiahnuté). Namiesto zrušenia sa môže zvážiť odloženie alebo zmena plánu.

Rozsah prenosu počas hromadných zhromaždení môže odôvodniť uplatnenie iných opatrení (napr. web-casting, vzdelávacie kampane o dobrej hygiene, posilnených environmentálnych opatreniach ) a hodnotenie rizika, v závislosti od typu udalosti.

Jednotlivci vo vysoko rizikových skupinách sa môžu rozhodnúť zdržať sa účasti na hromadných zhromaždeniach počas epidémie. Osoby, u ktorých sa vyskytnú respiračné symptómy, by mali vyhľadať lekársku pomoc.

Opatrenia súvisiace s cestovaním

Medzinárodné a domáce cestovné poradenstvo

Cestovné poradenstvo ( alebo cestovné odporúčania ) sa vzťahuje na oficiálne vládne odporúčanie, ktoré má legálne a ekonomické dopady, ktoré by mali cestujúci zvážiť, aby minimalizovali riziko infekcie. Cestovné a obchodné obmedzenia sú regulované podľa the International Health Regulations (IHR) part III. ECDC publikovalo vzorový leták pre cestovateľské odporúčanie týkajúce sa 2019-nCoV.

Cestovanie uľahčuje šírenie 2019-nCoV z infikovaných do neinfikovaných oblastí.  Aj keď je nedostatok dôkazov o efektívnosti cestovného poradenstva, úzky kontakt z ľuďmi zvyšuje riziko prenosu chorôb a ich šírenia počas cestovania (19). Cieľom poradenstva proti cestovaniu je znížiť počet ľudí, ktorí sú nakazení počas cesty do oblastí alebo krajín, v ktorých prebieha prenos v komunite : znížiť riziko dovozu z postihnutých krajín a znížiť prenos medzi cestujúcimi ( napr. v letiskových radoch alebo v lietadlách. )

V súvislosti s cestovnými odporúčaniami by sa cestujúcim malo pripomenúť, aby sa riadili všetkými ostatnými vhodnými preventívnymi opatreniami (environmentálne a osobné ochranné opatrenia) opísané v tomto dokumente. Krajiny EÚ/EEA by mali prehodnotiť svoje postupy informovania cestujúcich do a z postihnutých oblastí, poskytujúce aktuálne informácie o situácii týkajúcej sa 2019-nCoV v miestach ich vstupu, poradenstvo v oblasti osobných ochranných opatrení a pre osoby, u ktorých sa po návrate vyvinú 2019-nCoV-symptómy, poskytovanie informácií, ako vyhľadať lekárske poradenstvo a pomoc. Členské štáty môžu zvážiť smerovanie týchto prípadov do príslušných zelených liniek alebo do zdravotníckych zariadení v závislosti od ich plánovania.

Skríning na vstupných miestach

Toto opatrenie sa vzťahuje na vstupné kontroly na štátnych hraniciach, letiskách alebo na iných miestach, kde cestujúci z postihnutých oblastí  môžu vstúpiť do inej krajiny. Skríning sa zvyčajne vykonáva pomocou zariadení, ako je bezkontaktný infračervený termometer na posúdenie, či majú jedinci príznaky infekcie. Opatrenia však môžu zahŕňať aj proaktívne šírenie informácií o infekcii, ako vyhľadať lekársku pomoc, ak by sa mali príznaky rozvíjať a ako znižovať riziko nakazenia iných. Cieľom týchto opatrení je celkovo znížiť počet nakazených ľudí vstupujúcich do krajiny, so zameraním na tých, ktorí pochádzajú z krajín, ktoré zažívajú epidémiu (25,26).

Aj keď niektoré importované prípady 2019-nCoV bili zistené prostredníctvom vstupného skríningu v cieľových letiskách, dostupné dôkazy z partnerských publikácií a nepublikovaných modelovacích prác vykonaných v ECDC navrhujú, že opatrenia na kontrolu hraníc nie sú účinné pri odďaľovaní alebo zmiernení pandémie. Je to kvôli nízkej citlivosti systémov použitých na detekciu mierne symptomatických infekcií a ich neschopnosť odhaliť prípady počas inkubačnej doby (19,27).

EU Healthy Gateways publikovali dokument s názvom ‘Interim advice for preparedness and response to cases of the 2019-nCoV acute respiratory disease at points of entry in the European Union (EU)/EEA Member States’ s cieľom zvládnuť situáciu 2019-nCoV na vstupných miestach.

Domáce cestovné obmedzenia

Existujú dôkazy, že blízky kontakt s ľuďmi zvyšuje prenos a šírenie vírusu počas cestovania (1). Toto opatrenia sa týka cestovných obmedzení (napr. zatváranie letísk a železničných staníc ) zavedených v krajine alebo v regióne na zabránenie alebo obmedzenie geografického rozmeru vírusového prenosu.

Rozsiahle domáce cestovné môžu mať malý pozitívny dopad na oddialenie epidémie, iba ak sú vykonávané v počiatočných fázach (19). Takéto obmedzenia môžu byť účinné v konkrétnych, izolovaných priestoroch, ale je nepravdepodobné, že budú mať významný vplyv na prenos v moderných, najmä mestských spoločnostiach v EÚ. Očakáva sa, že budú mať významné ekonomické, právne alebo etické dôsledky. Preto sa zvažuje nad takýmito obmedzeniami iba vo fáze zadržania epidémie vysokej závažnosti.

Hraničné uzatvorenia

Toto opatrenia sa týka zatvorenia medzinárodných hraníc v dôsledku epidémie, ktorá je regulovaná podľa IHR. Cieľom týchto uzávierok hraníc je znížiť risk import z krajín s vysokým prenosom zavedením cestovných obmedzení do alebo z postihnutých oblastí.

Na základe dôkazov z modelových štúdií, týkajúcich sa najmä pandémie chrípky, môže uzávierka hraníc spôsobiť oneskorenie zavedenie vírusu do krajiny, iba ak je takmer kompletná a keď sa rýchlo zavedú počas skorých fáz, čo je možné iba v konkrétnych kontextoch ( napr.  pre malé, izolované ostrovné krajiny.) (19). Dostupné dôkazy preto nepodporujú odporúčanie uzávierok hraníc, ktoré spôsobia významné sekundárne účinky a spoločenské a hospodárske rozvraty v EU.

The ECDC contact management technical report sa môže použiť na hodnotenie potenciálneho rizika a plánovania akcií verejného zdravia týkajúcich sa cestujúcich, ktorí sa nedávno nachádzali v oblastiach s predpokladaným  spoločenským prenosom 2019-nCoV alebo kdekoľvek inde, kde mohli byť vystavení prípadu 2019-nCoV (23). Ľudia s pozitívnou cestovateľskou anamnézou s krajín, kde došlo k predpokladanému prenosu 2019-nCoV sa klasifikujú ako „náhodné kontakty“ pokiaľ sa nestretnú akékoľvek z kritérií na dosiahnutie  „blízkeho kontaktu“ v dôsledku vysokorizikovému vystaveniu buď v oblasti s trvalým komunitným prenosom alebo na palube lietadla. Vedenie týchto ľudí by sa potom líšilo v závislosti od ich klasifikácie.

Z dôvodu rizík pre verejné zdravie je uzatváranie hraníc medzinárodne regulované podľa IHR. V rámci EÚ môže byť sloboda pohybu z dôvodov verejného zdravia obmedzená v rámci obmedzení the EU Treaties a v súlade s Directive 2004/38/EC (art. 29).

Prispievajúci odborníci ECDC (v abecednom poradí)

Orlando Cenciarelli, Angeliki Melidou, Pasi Penttinen

Referencie

1. European Centre for Disease Prevention and Control (ECDC). Risk assessment: Outbreak of acute respiratory Syndrome associated with a novel coronavirus, Wuhan, China; third update 2020. Available from: www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/risk-assessment-outbreak-acute-respiratory-syndrome-associatednovel-1

2. Rothe C, Schunk M, Sothmann P, Bretzel G, Froeschl G, Wallrauch C, et al. Transmission of 2019-nCoV Infection from an Asymptomatic Contact in Germany. N Engl J Med. 2020 Jan 30.

3. Holshue ML, DeBolt C, Lindquist S, Lofy KH, Wiesman J, Bruce H, et al. FirstCase of 2019 NovelCoronavirus in the United States. N Engl J Med. 2020 Jan 31.

4. Li Q, Guan X, Wu P, Wang X, Zhou L, Tong Y, et al. Early  Transmission Dynamics in Wuhan, China, of Novel Coronavirus–InfectedPneumonia. The New England Journal of Medicine. 2020 29 January 2020.

5. Wu P, Hao X, Lau EHY, Wong JY, Leung KSM, Wu JT, et al. Real-time tentative assessment of the epidemiological characteristics of novelc oronavirus infections in Wuhan, China, as at 22 January 2020. Eurosurveillance. 2020;25(3):2000044.

6. Saunders-Hastings PR, Krewski D. Reviewing the History of Pandemic Influenza: Understanding Patterns of Emergence and Transmission. Pathogens. 2016 Dec 6;5(4).

7. Lee VJ, Lye DC, Wilder-Smith A. Combinationstrategiesforpandemic influenza response – a systematic review of mathematical modeling studies. BMC Med. 2009 Dec 10;7:76.

8. World Health Organization (WHO). WHO Guidelines on Hand Hygiene in HealthCare: a Summary 2009. Available from: www.who.int/gpsc/5may/tools/who_guidelines-handhygiene_summary.pdf

9. Centers for  DiseaseControl and Prevention (CDC). Community Mitigation Guidelines to Prevent Pandemic Influenza – United States, 2017 2017. Available from: www.cdc.gov/media/dpk/cdc-24-7/preventing-pandemicinfluenza/community-mitigation-guidelines-for-preventing-pandemic-flu.html.

10. MacIntyre CR, Chughtai AA. Face masks for the prevention of infection in healthcare and community settings. BMJ. 2015 Apr 9;350:h694.

11. Smith JD, MacDougall CC, Johnstone J, Copes RA, Schwartz B, Garber GE. Effectiveness of N95 respirators versus surgical masks in protecting healthcare workers from acute respiratory infection: a systematic review and meta-analysis. CMAJ. 2016 May 17;188(8):567-74.

12. Coia JE, Ritchie L, Adisesh A, MakisonBooth C, Bradley C, Bunyan D, et al. Guidance on the use of respiratory and facial protection equipment. J Hosp Infect. 2013 Nov;85(3):170-82.

13. European Centre for Disease Prevention and Control (ECDC). Infectionp revention and control for the care of patients with 2019-nCoV in healthcare settings 2020. Available from: www.ecdc.europa.eu/en/publicationsdata/infection-prevention-and-control-care-patients-2019-ncov-healthcare-settings

14. EU Healthy Gateways Joint Action Preparedness and Action at Points of Entry (Ports A, Groundcrossings).Interim advice for preparedness and response to cases of the 2019-nCoV acute respiratory disease at points of entry in the European Union (EU)/EEA Member States (MS) 2020 [cited 7 February 2020]. Available from: www.healthygateways.eu/Novel-coronavirus

15. European Centre for Disease Prevention and Control (ECDC).  Personal protective equipment (PPE) needs in Healthcare settings for the care of patients with suspected or confirmed novel coronavirus (2019-nCoV) 2020.

Available from: www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/personal-protective-equipment-ppe-needshealthcare-settings-care-patients

16. van Doremalen N, Bushmaker T, Munster VJ. Stability of Middle East respiratory syndrome coronavirus (MERSCoV) under different  environmentalconditions. Euro Surveill. 2013 Sep 19;18(38).

17. Otter JA, Donskey C, Yezli S, Douthwaite S, Goldenberg SD, Weber DJ. Transmission of SARS and MERS coronaviruses and influenza virus in healthcare settings: the possible role of dry surface contamination. J Hosp Infect. 2016 Mar;92(3):235-50.

18. Lai MY, Cheng PK, Lim WW. Survival of severe acute respiratory syndrome coronavirus. ClinInfectDis. 2005 Oct 1;41(7):e67-71.

19. WorldHealthOrganization (WHO). Non-pharmaceutical public health measures for mitigating the risk andimpact of epidemic and pandemic influenza. Licence: CC BY-NC-SA 3.0 IGO. 2019. Availablefrom: https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/329438/9789241516839-eng.pdf?ua=1.

20. McKinney KR, Gong YY, Lewis TG. Environmental transmission of SARS at AmoyGardens. J EnvironHealth. 2006 May;68(9):26-30; quiz 51-2.

21. European Centre for Disease Prevention and Control (ECDC). Interim guidance for environmental cleaning in non-healthcare facilities exposed to 2019-nCoV 2020 [cited 8 February 2020]. Available from:

www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/interim-guidance-environmental-cleaning-non-healthcare-facilitiesexposed-2019.

22. Backer JA, Klinkenberg D, Wallinga J. Incubationperiod of 2019 novel coronavirus (2019-nCoV) infections among travellers from Wuhan, China, 20–28 January 2020. Eurosurveillance. 2020;25(5).

23. European Centre for  DiseasePrevention and Control (ECDC). Public health management of persons having had contact with novel coronavirus cases in the European Union 2020. Available from:www.ecdc.europa.eu/sites/default/files/documents/Public-health-management-contact-novel-coronaviruscases-EU_0.pdf

24. Huang C, Wang Y, Li X, Ren L, Zhao J, Hu Y, et al. Clinicalfeatures of patientsinfectedwith 2019 novel coronavirus in Wuhan, China. TheLancet. 2020 January 24.

ECDC TECHNICAL REPORT Guidelinesfortheuse of non-pharmaceuticalmeasures to delay and mitigatetheimpact of 2019-nCoV

25. Selvey LA, Antao C, Hall R. Entryscreeningforinfectiousdiseases in humans. EmergInfectDis. 2015 Feb;21(2):197-201.

26. European Centre forDiseasePrevention and Control(ECDC). Infection prevention and control measures for Ebola virus disease: Entry and exit screening measures 2014. Available from:

https://www.ecdc.europa.eu/en/search?s=Infection+prevention+and+control+measures+for+Ebola+virus+disease%3A+Entry+and+exit+screening+measures+2014

27. Quilty B, Clifford S, groupCnw, Flasche S, Eggo RM. Effectiveness of airport screening at detecting travellers infected with novel coronavirus (2019-nCoV). Eurosurveillance. 2020;25(5).

Preklad a korektúra: Igor Kakas, Alexandra Vaľková

Recommended Posts