CDC: Predbežné usmernenia na hodnotenie rizika a manažment verejného zdravia u zdravotníckych potenciálne vystavených pacientom s koronavírusovým ochorením (COVID-19) v zdravotníckom prostredí (marec 2020)

Originál „Interim U.S. Guidance for Risk Assessment and Public Health Management of Healthcare Personnel with Potential Exposure in a Healthcare Setting to Patients with Coronavirus Disease (COVID-19)“ dostupný online na https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/hcp/guidance-risk-assesment-hcp.html?fbclid=IwAR2YdZMI0mmJYjfYQZjvHxY7Q1g9MaXeMsQG6khpH-U-UbNXhP0uV9Nsl40

Kontext

Koronavírusy patria do veľkej skupiny vírusov, ktoré sa často vyskytujú u ľudí, ale aj u iných živočíšnych druhov vrátane tiav, dobytka, mačiek a netopierov. Zriedkavo môžu zvieracie koronavírusy infikovať ľudí a následne sa začať šíriť medzi ľuďmi tak, ako k tomu došlo pri SARS-CoV, MERS-CoV a teraz pri SARS-CoV-2.

Publikované a včasné správy naznačujú, že k prenosu z človeka na človeka najčastejšie dochádza pri blízkom kontakte s osobou infikovanou nákazou COVID-19. Zdá sa, že k prenosu z človeka na človeka dochádza podobne ako pri iných respiračných vírusoch, hlavne respiračnými kvapôčkami produkovanými, keď infikovaná osoba kašle alebo kýcha. Tieto kvapôčky môžu dopadnúť do úst, nosa, či očí osôb, ktoré sa nachádzajú v blízkosti, prípadne môžu byť vdýchnuté do pľúc. Nie je jasné, do akej miere k prenosu prispieva aj dotyk vírusmi kontaminovaného povrchu a následný dotyk úst, nosa, či očí, zdá sa však, že nejde o dominantný spôsob transmisie.

Účel

Zmyslom týchto predbežných odporúčaní je dopomôcť pri posudzovaní rizík, monitorovaní a k rozhodnutiach o pracovných obmedzeniach pre zdravotníckych pracovníkov potenciálne vystavených ochoreniu COVID-19. Pre pokyny na zhodnotenie a manažment rizík expozície v inom ako zdravotníckom prostredí sa obráťte na Dočasné usmernenia na hodnotenie rizík a manažment verejného zdravia u osôb potenciálne vystavených koronavírusovému ochoreniu (COVID-19) v súvislosti s cestovaním alebo komunitným prostredím. Odporúčania pre iné ako zdravotnícke prostredie môžu byť taktiež použité na identifikáciu pohybu, verejnej aktivity a cestovných obmedzení, ktoré sa vzťahujú aj na zdravotníckych pracovníkov.

Vzhľadom na ich rozsiahly a blízky kontakt so zraniteľnými osobami v zdravotníckom prostredí bol aplikovaný konzervatívny prístup monitorovania zdravotníckych pracovníkov a reštrikcií vo výkone práce, aby bolo možné včas identifikovať skoré príznaky a zabrániť prenosu z potenciálne infekčných zdravotníckych pracovníkov na pacientov, iných zdravotníckych pracovníkov a návštevy. Príznaky a symptómy popísané v týchto odporúčaniach sú širšie ako tie, ktoré sú popísané pri hodnotení expozície osôb, ktoré nepracujú v zdravotníctve. Zdravotnícke zariadenia by mali mať nízky prah na hodnotenie symptómov a testovanie asymptomatických zdravotníckych pracovníkov, najmä tých, ktorí spadajú do vysokorizikových a stredne rizikových kategórií popísaných v týchto odporúčaniach.

Tieto odporúčania sú založené na v súčasnosti dostupných dátach o ochorení COVID-19. Odporúčania, pre ktorých zdravotníckych pracovníkov platia reštrikcie na výkon práce, nemusia predpokladať každý potenciálny scenár udalostí a budú sa meniť, ak táto zmena bude indikovaná na základe nových zistení.

Zdravotnícke zariadenia by popri konzultácii s orgánmi verejného zdravotníctva mali používať klinický úsudok ako aj princípy načrtnuté v týchto odporúčaniach na posúdenie rizika a rozhodnutia o nutnosti pracovných reštrikcií. CDC (Center for Disease Control) zostáva prístupné na konzultácie prostredníctvom Núdzového operačného centra na čísle 770-488-7100. Tento opatrný prístup bude zdokonalený a aktualizovaný, akonáhle budú dostupné ďalšie informácie a na základe vývoja potrieb núdzovej odpovede v Spojených štátoch.

Ďalšie zdroje

Pre odporúčania na hodnotenie rizík a manažment verejného zdravia osôb, ktoré nepracujú v zdravotníctve Spojených štátov: Dočasné odporúčania na hodnotenie rizík a manažment verejného ozdravia v Spojených štátoch u osôb potenciálne vystavených koronavírusovému ochoreniu (COVID-19) v súvislosti s cestovaním alebo komunitným prostredím.

Pre odporúčania v oblasti prevencie a kontroly nákazy pre zdravotnícke zariadenia, ktoré sa starajú o osoby s potvrdeným ochorením alebo osoby testované na potvrdenie koronavírusového ochorenia (COVID-19): Dočasné odporúčania na prevenciu a kontrolu nákazy u pacientov s potvrdeným ochorením alebo testovaných na potvrdenie koronavírusového ochorenia (COVID-19) v zdravotníckom prostredí.

I. Definície použité v týchto odporúčaniach

Individuálne sledovanie („selfmonitoring“) znamená, že zdravotnícki pracovníci by mali monitorovať samých seba pre príznaky horúčky meraním teploty dvakrát denne a byť ostražití voči respiračným príznakom (napr. kašeľ, dýchavica, bolesť hrdla). Každý, kto vykonáva individuálne sledovanie by mal mať k dispozícií pokyny, koho kontaktovať, ak u seba spozoruje výskyt horúčky, či respiračných symptómov počas obdobia selfmonitoringu, aby bolo možné posúdiť, či je potrebné klinické vyšetrenie.

Aktívne sledovanie znamená, že štátne, či regionálne orgány verejného zdravotníctva prevezmú zodpovednosť za vytvorenie bežnej komunikácie s potenciálne exponovanými ľuďmi na posúdenie prítomnosti horúčky či respiračných príznakov (napr. kašeľ, dýchavica, bolesť hrdla). CDC odporúča, aby zdravotnícki pracovníci v kategórii s vysokým a stredným rizikom expozície takto komunikovali minimálne raz denne. Spôsob komunikácie môže byť stanovený regionálnou autoritou v oblasti verejného zdravotníctva a môže zahŕňať telefonické hovory alebo akýkoľvek elektronický spôsob komunikácie, či spôsob komunikácie prostredníctvom internetu.

U zdravotníckych pracovníkov môže byť aktívne sledovanie delegované úradom verejného zdravotníctva na orgán zodpovedný za kontrolu dodržiavania princípov ochrany zdravia pri práci u zdravotníckych pracovníkov v danom zdravotníckom zariadení, ak tento orgán a úrad verejného zdravotníctva pracujú v súlade. Za pozornosť stojí, že bude potrebná koordinácia medzi viacerými jurisdikciami, ak zdravotnícky pracovník žije na území v jurisdikcii iného regionálneho úradu než v tom, do ktorého spadá zdravotnícke zariadenie, v ktorom pracuje.

Selfmonitoring s určeným dohľadom v zdravotníckom prostredí znamená, že zdravotnícki pracovníci môžu praktizovať individuálne sledovanie pod dohľadom autority zodpovednej za kontrolu dodržiavania princípov ochrany zdravia pri práci alebo za kontrolu nákazy v danom zdravotníckom zariadení v koordinácii s úradom verejného zdravotnícka, do ktorého jurisdikcie toto zariadenie spadá, ak toto zariadenie a miestny úrad pracujú v súlade. V dňoch, kedy zdravotnícki pracovníci pracujú, by zdravotnícke zariadenia mali zvážiť meranie teploty a zhodnotenie príznakov pred začiatkom výkonu práce. Alternatívou je, aby zariadenie prikázalo pracovníkom ohlásiť telesnú teplotu a absenciu symptómov autorite zodpovednej za kontrolu ochrany zdravia pri práci pred začiatkom výkonu práce. Spôsoby komunikácie môžu zahŕňať telefonické hovory alebo akýkoľvek elektronický spôsob komunikácie, či spôsob komunikácie prostredníctvom internetu.

Personál zodpovedný za kontrolu dodržiavania princípov ochrany zdravia pri práci alebo za kontrolu nákazy by mal vytvoriť komunikačné body medzi vlastnou organizáciou, personálom, ktorý vykonáva samostatné sledovanie a miestnym či štátnym úradom verejného zdravotníctva v lokalite, kde sa personál vykonávajúci samostatné sledovanie bude nachádzať v čase, kedy vykonávajú samostatné sledovanie. Takáto komunikácia by mala vyústiť do dohody na pláne pre klinické vyšetrenie personálu, u ktorého sa objaví horúčka, či respiračné príznaky (napr. kašeľ, dýchavica, bolesť hrdla) v čase samostatného sledovania. Tento plán by mal zahŕňať inštrukcie na upovedomenie autorít zodpovedných za sledovanie dodržiavania princípov ochrany zdravia pri práci a miestneho úradu verejného zdravotníctva, ako aj opatrenia nevyhnutné na transport do určenej nemocnice, ak je to z medicínskeho hľadiska potrebné, so včasným upozornením, ak sa horúčka, či respiračné príznaky vyskytnú. Organizácia, ktorá vykonáva dohľad by mala zostať v kontakte so zdravotníckym pracovníkom počas obdobia samostatného sledovania, aby mohla riadiť aktivity v rámci samostatného sledovania a poskytnúť včasné a vhodné nasledovné úkony, ak sa u zdravotníckeho pracovníka vyskytnú príznaky. Za pozornosť stojí, že bude potrebná koordinácia medzi viacerými jurisdikciami, ak zdravotnícky pracovník žije na území v jurisdikcii iného regionálneho úradu než v tom, do ktorého spadá zdravotnícke zariadenie, v ktorom pracuje.

Blízky kontakt pre expozíciu v zdravotníctve je definovaný nasledovne a) byť v dosahu približne 2 metrov (6 stôp) od osoby s ochorením COVID-19 v dlhšom časovom období (napríklad návšteva alebo starostlivosť o pacienta; alebo sedenie menej ako 2 metre od pacienta v čakárni či na izbe); alebo b) byť v nechránenom priamo kontakte s infekčnými sekrétmi, alebo výlučkami pacienta (napr. byť okašľaný, či dotknúť sa použitých vreckoviek holou rukou).

Údaje na definovanie blízkeho kontaktu sú limitované. Faktory, ktoré treba posúdiť, zahŕňajú dĺžku expozície (napr. dlhšia doba expozície pravdepodobne zvyšuje rizikovosť expozície), klinické príznaky pacienta (napr. kašľanie pravdepodobne zvyšuje rizikovosť expozície) a to, či pacient nosí rúško (ktoré môže efektívne blokovať respiračné sekréty a brániť tak kontaminácii osôb a prostredia), OOP použité personálom a či boli vykonané výkony, pri ktorých je generovaný aerosól.

Dáta nie sú dostatočné na to, aby mohol byť presne definovaný čas, ktorý konštituuje „dlhšiu dobu expozície”. Napriek tomu, kým nemáme viac informácií o rizikách prenosu, je rozumné považovať za dlhšiu dobu expozície expozíciu na viac ako niekoľko minút. Pravdepodobnosť, že dôjde k prenosu pri krátkych interakciách je nízka; avšak klinické príznaky pacienta a druh interakcie (napr. to, či pacient kašľal priamo do tváre zdravotníckeho pracovníka) zostávajú dôležitými faktormi. Odporúčania budú aktualizované, keď budú k dispozícii ďalšie informácie.

K stratifikácii rizík možno pristúpiť po konzultácii s autoritami v oblasti verejného zdravotníctva. Príklady krátkych interakcií zahŕňajú: krátky vstup do izby pacienta bez priameho kontaktu s pacientom, jeho sekrétmi/exkrétmi, krátka konverzácia s pacientom počas triedenia pacientov, kým tento pacient nemal na tvári rúško. Viď. Tabuľku 1 pre viac detailných informácií.

Zdravotnícky personál/Zdravotnícki pracovníci:  Pre potreby tohto dokumentu pojem zdravotnícki pracovníci označuje všetky platené i neplatené osoby slúžiace v zdravotníckom prostredí, ktoré môžu byť potenciálne priamo či nepriamo exponované pacientom či infekčným materiálom, vrátane telesných tekutín; kontaminovaným zdravotníckych potrebám, zariadeniam, vybaveniu; kontaminovaným povrchom; alebo kontaminovanému vzduchu. Pre potreby tohto dokumentu pojem zdravotnícki pracovníci nezahŕňa osoby pracujúce v klinických laboratóriách.

II. Definície kategórií expozičného rizika

Napriek tomu, že nie je jasné, či sa iné telesné tekutiny ako respiračné sekréty podieľajú na prenose ochorenia COVID-19, aj nechránený kontakt s inými telesnými tekutinami, vrátane krvi, stolice, zvratkov a moču, môže vystaviť zdravotníckych pracovníkov riziku ochorenia COVID-19.

Tabuľka 1 popisuje možné scenáre, ktoré môžu byť použité pri hodnotení rizík. Tieto scenáre nezahŕňajú všetky potenciálne scenáre expozície a nemali by nahradiť individuálne posúdenie rizika na účely robenia klinických rozhodnutí, či individualizovaného manažmentu verejného zdravotníctva. Akékoľvek rozhodnutia v oblasti verejného zdravia, ktoré ukladajú reštrikcie na pohyb jednotlivcov, či celých skupín, alebo ukladajú špecifické požiadavky na sledovanie by mali byť založené na zhodnotení rizika pre jednotlivca či skupinu. Zdravotnícke zariadenia by v konzultácii s autoritami z oblasti verejného zdravotníctva mali využiť koncepty načrtnuté v týchto usmerneniach spolu s klinickým úsudkom na priradenie rizika a určenie potreby pracovných reštrikcií.

V týchto usmerneniach vysokorizikové expozície označujú zdravotníckych pracovníkov, ktorí boli v dlhšom blízkom kontakte s pacientami s ochorením COVID-19, kým títo nemali na tvári rúško a zároveň nos a ústa zdravotníckych pracovníkov boli exponované materiálom potenciálne infikovaným vírusom spôsobujúcim COVID-19. Pobyt v miestnosti počas výkonov, pri ktorých dochádza ku tvorbe aerosólov, alebo pri ktorých nie je možné kontrolovať respiračné sekréty (napr. kardiopulmonálna resuscitácia, intubácia, extubácia, bronchoskopia, nebulizačná terapia, indukcia spúta) u pacientov s ochorením COVID-19, kým oči, nos, alebo ústa zdravotníckeho pracovníka nie sú chránené, sú taktiež považované za vysokorizikové.

Stredne rizikové expozície vo všeobecnosti zahŕňajú zdravotníckych pracovníkov, ktorí boli v dlhšom kontakte s pacientom s ochorením COVID-19, kým tento mal na tvári rúško, avšak nos a ústa zdravotníckych pracovníkov boli exponované materiálom potenciálne infikovaným vírusom spôsobujúcim ochorenie COVID-19.  Niektoré nízkorizikové sú považované za stredne rizikové v závislosti na druhu zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá.  Napríklad, zdravotnícki pracovníci, ktorí na sebe mali plášť, rukavice, ochranu očí a rúško (namiesto respirátoru) počas výkonu, pri ktorom dochádza k tvorbe aerosólov, by boli vystavení stredne rizikovej expozícii. Ak nedošlo k výkonu, pri ktorom dochádza k tvorbe aerosólov, toto riziko by bolo vnímané ako nízke. V Tabuľke 1 sa nachádzajú ďalšie príklady.

Nízkorizikové expozície vo všeobecnosti odkazujú na krátke interakcie s pacientami s ochorením COVID-19 alebo dlhší blízky kontakt s pacientami, ktorí mali na tvári rúško na kontrolu zdroja, kým zdravotnícki pracovníci mali na tvári rúško alebo respirátor. Použitie ochrany očí v spojení s rúškom alebo respirátorom ešte väčšmi znižuje riziko expozície.

Dôsledné dodržiavanie v súčasnosti odporúčaných praktík na kontrolu nákazy, vrátane nosenia odporúčaných OOP, by malo chrániť zdravotníckych pracovníkov v dlhšom blízkom kontakte s pacientami infikovanými ochorením COVID-19. Napriek tomu, aby bola odhalená akákoľvek nedôslednosť v ich používaní, či dodržiavaní, ktorá by mohla vyústiť do nerozpoznanej expozície zdravotníckych pracovníkov, je stále potrebné vykonávať individuálne sledovanie s delegovaným dohľadom.

Zdravotnícki pracovníci bez priameho kontaktu s pacientami a bez vstupu do oblastí s aktívnym manažmentom pacientom, ktorí dodržiavajú rutinné bezpečnostné opatrenia, nie sú vystavení riziku expozície ochoreniu COVID-19 (tzn. sú bez akéhokoľvek identifikovateľného rizika).

V súčasnosti tieto usmernenia platia pre zdravotníckych pracovníkov potenciálne exponovaných pacientom s potvrdeným ochorením COVID-19 v zdravotníckom prostredí. Avšak expozícia zdravotníckych pracovníkov môže zahŕňať pacientov testovaných na potvrdenie ochorenia, ktorí čakajú na výsledok testovania. Implementácia sledovania a pracovných reštrikcií popísaných v týchto usmerneniach môže byť aplikovaná aj na zdravotníckych pracovníkov exponovaných pacientom testovaným na potvrdenie ochorenia, ak výsledky testovania neočakávame do 48 až 72 hodín. Záznam o expozícii zdravotníckych pracovníkom pacientovi testovanému na potvrdenie ochorenia by mal byť zachovaný a zdravotníckym pracovníkom by malo byť odporučené vykonávanie samostatného sledovania, kým očakávajú výsledok testov. Ak výsledky neočakávame do menej ako 72 hodín alebo bol pacient pozitívne testovaný na COVID-19, tak je potrebné aplikovať sledovanie a pracovné reštrikcie popísané v tomto dokumente.

Tabuľka 1: Klasifikácia epidemiologického rizika1 u asymptomatických zdravotníckych pracovníkov po expozícii pacientom s koronavírusovým ochorením (COVID-19) alebo ich sekrétmi/exkrétmi v zdravotníckom prostredí, a ich následné monitorovanie a odporúčania pre pracovné reštrikcie

Vysokorizikové ako aj stredne rizikové expozície stavajú zdravotníckych pracovníkov do vyššieho ako nízkeho rizika na vznik infekcie; teda odporúčania pre aktívne sledovanie a pracovné obmedzenia pri týchto expozíciách sú rovnaké. Tieto rizikové kategórie boli popísané v súlade s rizikovými kategóriami vytvorenými pre Dočasné odporúčania na hodnotenie rizík a manažment verejného zdravia osôb s potenciálnou expozíciou koronavírusovému ochoreniu (COVID-19) v Spojených štátoch v súvislosti s cestovaním alebo komunitným prostredím, ktoré načrtáva kritéria pre karanténu a cestovné obmedzenia špecifické pre vysokorizikové expozície.  Použite tieto Dočasné opatrenia na informovanie ohľadom reštrikcií pohybu, verejných aktivít a cestovania, ktoré platia aj pre tu zahrnutých zdravotníckych pracovníkov.

Kategória najvyššieho rizika expozície pre jednotlivé osoby by mala byť použitá na riadenie sledovania a pracovných reštrikcií.

Poznámka:  Napriek tomu, že respirátory poskytujú vyššiu mieru ochrany ako rúška a sú odporúčané pri starostlivosti o pacientov s ochorením COVID-19, rúška stále poskytujú určitú úroveň ochrany zdravotníckym pracovníkom, ktorá bola zahrnutá v našom zhodnotení rizika.

Epidemiologické rizikové faktory Kategória expozície Odporúčané sledovanie ochorenia COVID-19 (do 14 dní po poslednej potenciálnej expozícii) Pracovné reštrikcie pre asymptomatických zdravotníckych pracovníkov
Dlhší blízky kontakt s pacientom s ochorením COVID-19, ktorý mal na tvári rúško (tzn. kontrola zdroja)
ZP OOP: žiadne Stredné Aktívne Vylúčenie z práce na 14 dní od poslednej expozície
ZP OOP: bez rúška alebo respirátora Stredné Aktívne Vylúčenie z práce na 14 dní od poslednej expozície
ZP OOP: bez ochrany očí Nízke Samostatné s delegovaným dohľadom Žiadne
ZP OOP: Bez plášťa alebo rukavíca Nízke Samostatné s delegovaným dohľadom Žiadne
ZP OOP: So všetkými odporúčanými OOP (ale s rúškom namiesto respirátoru) Nízke Samostatné s delegovaným dohľadom Žiadne
Dlhší blízky kontakt s pacientom s ochorením COVID-19, ktorý nemal na tvári rúško (tzn. bez kontroly zdroja)
ZP OOP: žiadne Vysoké Aktívne Vylúčenie z práce na 14 dní od poslednej expozície
ZP OOP: bez rúška alebo respirátora Vysoké Aktívne Vylúčenie z práce na 14 dní od poslednej expozície
ZP OOP: bez ochrany očíb Stredné Aktívne Vylúčenie z práce na 14 dní od poslednej expozície
ZP OOP: Bez plášťa alebo rukavíca,b Nízke Samostatné s delegovaným dohľadom Žiadne
ZP OOP: So všetkými odporúčanými OOP (ale s rúškom namiesto respirátoru)b Nízke Samostatné s delegovaným dohľadom Žiadne



ZP=zdravotnícky personál/zdravotnícki pracovníci; OOP=osobné ochranné prostriedky

aRizikové kategórie v týchto riadkoch by boli zvýšené o jeden stupeň, ak by zdravotníci pracovníci boli v rozsiahlom telesnom kontakte s týmito pacientami (napr. polohovanie pacienta).

bRiziková kategória v týchto riadkoch by bola zvýšená o jeden stupeň, ak by zdravotnícki pracovníci vykonali, alebo boli prítomní pri výkone, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou generuje vyššie koncentrácie respiračných sekrétov alebo aerosólov (napr. kardiopulmonálna resuscitácia, intubácia, extubácia, bronchoskopia, nebulizačná terapia, indukcia spúta). Napríklad zdravotnícky pracovník, ktorý mal na sebe plášť, rukavice, ochranu očí a rúšku (namiesto respirátoru) počas aerosól produkujúceho výkonu by bol považovaný za zdravotníckeho pracovníka v strednom riziku expozície.

Ďalšie scenáre:

  • Vo vyššie popísaných poznámkach sa nachádzajú opisy situácií, v ktorých by došlo k navýšeniu stupňa rizika. Napríklad, zdravotnícky pracovník, ktorý mal na sebe plášť, rukavice, ochranu očí a rúšku (namiesto respirátoru) počas aerosól produkujúceho výkonu by bol považovaný za zdravotníckeho pracovníka v strednom riziku expozície.
  • Dôsledné dodržiavanie v súčasnosti odporúčaných praktík na kontrolu nákazy, vrátane nosenia odporúčaných OOP, by malo chrániť zdravotníckych pracovníkov v dlhšom blízkom kontakte s pacientami infikovanými ochorením COVID-19. Napriek tomu, aby bola odhalená akákoľvek nedôslednosť v ich používaní, či dodržiavaní, ktorá by mohla vyústiť do nerozpoznanej expozície zdravotníckych pracovníkov, je stále potrebné vykonávať samostatné sledovanie s delegovaným dohľadom.
  • Zdravotnícki pracovníci, ktorí nepoužili všetky odporúčané OOP, ale ktorí boli len v krátkej interakcii s pacientom bez ohľadu na to, či mal pacient rúško, sú považovaní za zdravotníckych pracovníkov s nízkym rizikom expozície. Krátke interakcie zahŕňajú napríklad: krátky rozhovor počas triedenia pacientov; krátky vstup na pacientovu izbu, ale bez priameho kontaktu s pacientom alebo pacientovými sekrétmi/exkrétmi; vstup do pacientovej izby okamžite po prepustení pacienta.
  • Zdravotnícki pracovníci, ktorí prejdú v blízkosti pacienta, alebo takí, ktorí nemajú žiaden priamy kontakt s pacientom či jeho sekrétmi/exkrétmi a nevstúpia do pacientovej izby sú považovaní za zdravotníckych pracovníkov bez akéhokoľvek identifikovateľného rizika.

III. Odporúčania na sledovanie založené na riziku expozície ochoreniu COVID-19

Zdravotnícki pracovníci v ktorejkoľvek z kategórií expozičného rizika, u ktorých sa rozvinú príznaky alebo symptómy kompatibilné s ochorením COVID-19 musia bezprostredne kontaktovať ich ustanovené komunikačné body (autority v oblasti verejného zdravotníctva, alebo zodpovedné za dodržiavanie opatrení na ochranu zdravia pri práci v ich zdravotníckom zariadení) kvôli klinickému vyšetreniu pred návratom do práce.

  1. Kategórie s vysokým a stredným rizikom expozície
    Zdravotnícki pracovníci v kategóriách s vysokým a stredným rizikom expozície by mali podstúpiť aktívne sledovanie vrátane reštrikcie práce v akomkoľvek zdravotníckom prostredí na 14 dní od ich poslednej expozície. Ak sa u nich rozvinie horúčka (nameraná teplota >100,0oF (37,8 oC) alebo subjektívna horúčka) ALEBO respiračné symptómy v súlade s ochorením COVID-19 (napr. kašeľ, dýchavica, bolesť hrdla)* mali by sa okamžite samoizolovať (odlúčiť od ostatných) a promptne upovedomiť regionálne či štátne orgány verejného zdravotníctva a ich zdravotnícke zariadenie, tak aby bola umožnená koordinácia a odoslanie k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na ďalšie posúdenie.
  2. Kategória s nízkym rizikom expozície
    Zdravotnícki pracovníci v kategórii s nízkym rizikom
    by mali vykonávať samostatné sledovanie s delegovaným dohľadom do 14 dní od poslednej potenciálnej expozície. Pre asymptomatických zdravotníckych pracovníkov v tejto kategórii neplatia pracovné reštrikcie. Dvakrát denne by si mali merať telesnú teplotu a mali by zostať ostražití voči respiračným príznakom v súlade s ochorením COVID-19 (napr. kašeľ, dýchavica, bolesť hrdla)*. Mali by sa uistiť, že sú afebrilní a asymptomatickí predtým, ako opustia domov a prídu do práce. Ak nemajú horúčku ani respiračné príznaky, môžu prísť do práce. Ak sa u nich rozvinie horúčka (nameraná teplota >100,0oF (37,8 oC) alebo subjektívna horúčka) ALEBO respiračné príznaky, mali by sa okamžite samoizolovať (odlúčiť od ostatných) a promptne upovedomiť regionálne či štátne orgány  verejného zdravotníctva a ich zdravotnícke zariadenie, tak aby bola umožnená koordinácia a odoslanie k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na ďalšie posúdenie. Počas dní, kedy zdravotnícki pracovníci prichádzajú do práce, by zdravotnícke zariadenia mohli zvážiť meranie teploty a posúdenie príznakov pred začiatkom výkonu práce. Alternatívou je, aby zariadenie prikázalo pracovníkom ohlásiť telesnú teplotu a absenciu symptómov autorite zodpovednej za kontrolu ochrany zdravia pri práci pred výkonu začiatkom práce. Spôsoby komunikácie môžu zahŕňať telefonické hovory alebo akýkoľvek elektronický spôsob komunikácie, či spôsob komunikácie prostredníctvom internetu.
  3. Zdravotnícki pracovníci, ktorí dodržiavajú všetky praktiky na prevenciu a kontrolu nákazy
    Dôsledné dodržiavanie v súčasnosti odporúčaných praktík na kontrolu nákazy, vrátane nosenia odporúčaných OOP, by malo chrániť zdravotníckych pracovníkov v dlhšom blízkom kontakte s pacientami infikovanými ochorením COVID-19. Napriek tomu, aby bola odhalená akákoľvek nedôslednosť v ich používaní, či dodržiavaní, ktorá by mohla vyústiť do nerozpoznanej expozície zdravotníckych pracovníkov, je stále potrebné vykonávať individuálne sledovanie s delegovaným dohľadom, tak ako je popísané v kategórii s nízkym rizikom expozície.
  4. Kategória bez akéhokoľvek identifikovateľného rizika expozície
    Zdravotnícki pracovníci v kategória bez akéhokoľvek identifikovateľného rizika 
    nemusia dodržiavať sledovanie, ani pracovné reštrikcie.
  5. Expozícia v súvislosti s cestovaním alebo komunitným prostredím
    Riziko expozície u zdravotníckych pracovníkov s potenciálnou expozíciou ochoreniu COVID-19 v komunitnom prostredí by malo byť zhodnotené podľa odporúčaní CDC.  Zdravotnícki pracovníci by mali upovedomiť autoritu zodpovednú za dodržiavanie princípov ochrany zdravia pri práci v ich zdravotníckom zariadení o expozícii v súvislosti s komunitou alebo cestovaním. Zdravotnícki pracovníci, ktorí boli exponovaní v komunite alebo v súvislosti s cestovaním, by mali podstúpiť sledovanie tak, ako je definované v týchto odporúčaniach. Tí, ktorí spadajú do kategórie s vysokým alebo stredným rizikom podľa definície v daných odporúčaniach by mali byť vylúčení z práce v zdravotníckom prostredí na 14 dní od expozície. Zdravotnícki pracovníci, u ktorých sa rozvinú príznaky alebo symptómy v súlade s ochorením COVID-19, by mali kontaktovať ustanovené komunikačné body (autority v oblasti verejného zdravotníctva, alebo zodpovedné za dodržiavanie opatrení na ochranu zdravia pri práci v ich zdravotníckom zariadení) kvôli klinickému vyšetreniu pred návratom do práce.

Dodatočné činitele na zváženie a odporúčania:

Napriek tomu, že sledovanie kontaktov a hodnotenie rizík s vhodnými opatreniami na reštrikciu práce zdravotníckych pracovníkov u potenciálne exponovaných zdravotníckych pracovníkov zostáva odporúčanou stratégiou na identifikáciu a zníženie rizika prenosu ochorenia COVID-19 na zdravotníckych pracovníkov, pacientov a ďalších, nie je praktické, prípadne možné ich aplikovať v každej situácii. Komunitný prenos ochorenia COVID-19 bol v Spojených štátoch pozorovaný vo viacerých oblastiach. Tento vývoj znamená, že niektoré odporúčané úkony (napr. sledovanie kontaktov a hodnotenie rizika u všetkých potenciálne exponovaných zdravotníckych pracovníkov) sú nepraktikovateľné na implementáciu zdravotníckymi zariadeniami. V prostredí, v ktorom dochádza ku komunitnému prenosu, sú všetci zdravotnícki pracovníci v nejakom stupni rizika expozície ochoreniu COVID-19, či už na pracovisku, alebo v komunite. Pridelenie zdrojov na sledovanie kontaktov a retrospektívne hodnotenie rizika môže odkloniť zdroje od iných dôležitých aktivít na prevenciu a kontrolu nákazy. Zariadenia by mali preniesť dôraz na rutinnejšie úkony, ktoré zahŕňajú požiadavku na zdravotníckych pracovníkov, aby oznamovali rozpoznané expozície, pravidelne sledovali svoj zdravotný stav – objavenie horúčky a príznakov respiračnej infekcie, ako aj to, aby neprichádzali do práce chorí. Zariadenia by mali vypracovať plán na skríning príznakov a zhodnotenie chorých zdravotníckych pracovníkov. Toto by mohlo zahŕňať hlásenie zdravotníckych pracovníkov o absencii horúčky a príznakov predtým, ako každý deň začnú vykonávať svoju prácu.

Zariadenia by mohli zvážiť povolenie na pokračovanie v práci pre asymptomatických zdravotníckych pracovníkov, ktorí boli exponovaní pacientovi s ochorením COVID-19 po tom, ako boli možnosti na zlepšenie personálneho obsadenia vyčerpané a v konzultácii s organizáciou zodpovednou za dodržiavanie princípov ochrany zdravia pri práci v danom zariadení. Títo zdravotnícki pracovníci by mali stále hlásiť telesnú teplotu a absenciu príznakov každý deň predtým, ako začnú vykonávať prácu. Zariadenia by mohli nariadiť exponovaným zdravotníckym pracovníkom, aby v práci nosili rúško do 14 dní po expozícii, ak má zariadenie dostatočné zásoby rúšok. Ak sa u zdravotníckych pracovníkov rozvinú hoci aj mierne príznaky v súlade s ochorením COVID-19, musia prestať vykonávať starostlivosť o pacientov, nasadiť si rúško (ak ho dovtedy nemali) a upovedomiť svojich nadriadených, alebo organizáciou zodpovednú za dodržiavanie princípov ochrany zdravia pri práci predtým, ako odídu z práce.

* Horúčka sa meria buď ako navýšenie telesnej teploty nad >100.0oF (37,8 oC) alebo subjektívna horúčka. Dôležité je, že horúčka môže byť intermitentná, alebo sa pri niektorých pacientoch nemusí vyskytovať vôbec, napríklad u starších pacientov, imunosuprimovaných pacientov, alebo pacientov, ktorí užívajú určité lieky (napr. NSAID). Pri riadení testovania takýchto pacientov by mal byť využitý klinický úsudok. Respiračné príznaky v súlade s ochorením COVID-19 sú kašeľ, dýchavica a bolesť hrdla. Klinické vyšetrenie môže byť odporučené aj pri nižších teplotách (<100.0oF) alebo iných príznakoch (napr. bolesti svalov, nauzea, zvracanie, hnačka, bolesti brucha, bolesti hlavy, výtok z nosa, únava) na základe zhodnotenia autorít v oblasti verejného zdravotníctva.

Recommended Posts